Náš výlet začíname klasicky od Kakaša. Je nás 12 výletuchtivých turistov, delíme sa do troch áut a s krátkym oneskorením vyrážame smer Podlesok.
Po príchode na Podlesok nasleduje krátke občerstvenie a vydávame sa po modrej smerom k Hornádu. Prichádzame k Hrdlu Hornádu - miestu, kde sa vlieva Veľká Biela voda do Hornádu. Pokračujeme Prielomom Hornádu, pozdĺž toku Hornádu k ústiu Kláštorskej rokliny. Chodník prechádza lesom a niekedy po kolmých skalných stenách využívame stupačky ukotvené v stenách. Postupujeme opatrne. Krátko sa zastavujeme pri kríži-spomienke na štyroch záchranárov, ktorí tu tragicky zahynuli pri páde vrtuľníka pred dvomi týždňami.
Výstup na Kláštorisko volíme samozrejme po zelenej cez Kláštorskú roklinu. Zdolávame rebríky a stupačky. Prechádzame okolo Strakovho vodopádu a Machového vodopádu. Po necelej hodine stáleho stúpania sa pred nami otvára pohľad na Kláštorisko s výhľadom na Vysoké Tatry. Už je aj čas na krátky oddych, doplnenie energie a tekutín.
Po prestávke, spoločnej fotke a kurze ako urobiť selfie pokračujeme ďalej v našom výlete.
Ideme po modrej značke smerom k rokline Malý Kyseľ. Cestou však odbočíme na žltú aby sme si pozreli Obrovský vodopád v rokline Kyseľ. Túto roklinu v roku 1976 zachvátil požiar a preto je neprístupná pre turistov. Sprístupnená je iba jej horná časť. Z lávky nad vodopádom obdivujeme veľkosť vodopádu a majestátnosť celej rokliny. Predstavujeme si, aký môže byť pohľad na vodopád zdola. Po nasýtení našich očí robíme spoločné foto a pokračujeme ďalej po modrej na Malý Kyseľ.
Roklina Malý Kyseľ nás zaujala asi najviac. Možno tým, že tu bolo viacej vody, ktorá k roklinám v Raji neodmysliteľne patrí. Prechádzame po rebríkoch a drevených lávkach. Po rebríku zdolávame Malý vodopád a obdivujeme Machový vodopád. Roklina má svoje nezameniteľné čaro, v niektorých miestach je široká možno iba dva-tri metre. Pri Machovom vodopáde sa nevieme nasýtiť pohľadu na trblietajúce sa kvapky vody v slnečných lúčoch. Poznámka, že je tu ako v rozprávke nie je ďaleko od pravdy. Ďalej chodník už pokračuje miernym stúpaním až na Suchú Belú, vrchol.
Suchá Belá-vrchol žije turizmom. Vyšší počet turistov, požičovňa bicyklov, mobilný bufet –je tu všetko. My si však v tieni stromov doprajeme krátky oddych, dojeme a dopijeme čo nám ešte ostalo v batohoch a pokračujeme na Podlesok.
Cesta na Podlesok vedie po vyšliapaných chodníkoch, stretávame tu dosť turistov.
Na Podlesku nasleduje krátke občerstvenie, debata o tom, čo sme videli a cesta domov.
Počasie sa nám vydarilo, partia turistov sa vydarila, výlet sa vydaril. Myslím si, že z výletu máme len tie najlepšie zážitky a spomienky.
Dovidenia v Raji priatelia.