Šk Bodva na šlapazjcugu

Gelnica – mesto, o ktorom som vedel kde sa nachádza a že je to banícke mesto. Keď sa na stránke nášho klubu zverejnila informácia, že ŠK Bodva organizuje v Penzióne Erihof Gelnický kotlík cup o Gelnicu som sa začal viacej zaujímať.

Gelnický šlapajcug bol dobrou príležitosťou ako spoznať okolie Gelnice. Oficiálne sa nikto neprihlásil. Veril som, že v sobotu ráno na stanici nebudem sám.

Je sobota, šesť hodín ráno, prichádzam v predstihu na stanicu. Zisťujem, že jasná, ranná obloha nikoho nepresvedčila. Počkám akademických 10 minút a idem si kúpiť cestovný lístok. Výpravca mi oznamuje viac ako hodinové meškanie rýchlika. Zisťujem nové možnosti dopravy do Gelnice. Kombináciou autobus-vlak to dokážem.

Do Gelnice prichádzam krátko pred pol desiatou. Prechádzam námestím k Centru voľného času, kde začína Gelnický šlapajcug. V areáli CVČ už prebieha registrácia účastníkov pochodu. Každý dostáva „kartu“, ktorá mu bude slúžiť na evidenciu pri kontrolných stanovištiach.

Prekvapuje ma, koľko ľudí sa tu zišlo. Sú tu ľudia rôznych vekových kategórií, tí najmenší sú v sedačkách na chrbtoch svojich rodičov.

Je desať hodín a primátor mesta po krátkom príhovore „štartuje“ Gelnický šlapajcug 2016.

Zvolil som si dlhšiu trasu Villa Viola- Krížna-Kaplnka-chata Diana- Tatarkov kríž-Gáborka-Mokré pole-Turzov. Trasa je tiež popisovaná ako „kyslíková trasa“. Postupne ma čaká sedem kontrolých stanovíšť, kde do svojej „karty“ dostanem kontrolnú pečiatku.

Celá trasa pochodu ide po lesnej ceste. Nie sú tu extrémne prevýšenia a klesania. Miesta nechránené pred slnkom sa striedajú s cestami, ktoré vedú chládkom v tieni stromov. Dozrievajúcim lesným jahodám a čučoriedkam tiež málokto odolá. Príjemné osvieženie poskytujú aj pramene, ktorých je popri trase pochodu niekoľko. Ja som ich napočítal deväť. Oddýchnuť si na lavičke, umyť tvár, ruky v tomto horúcom dni telu pomôže. Miestni si pri prameňoch dopĺňali vodu do fliaš. Mne stačila tá,ktorú som mal v batohu.

Posledné kilometre poskytujú pekné výhľady na Kojšovu hoľu, Sivec.

Pochod končí na Turzove. Je to miesto, kde pre Gelničanov je pripravené občerstvenie, rôzne súťaže a je tu aj vyhodnotenie pochodu.

Pokračujem k Penziónu Erihof, kde „naši“ súťažia vo varení. Pokiaľ jednotlivé družstvá varia o zábave sa veľmi hovoriť nedá. Každý chce dobre navariť a v súťaži obstáť čo najlepšie. Keď však porota jedlá vyhodnotí, zo súťažiacich opadne napätie a zábava začína. Braňo nestačí hrať pesničky na želanie. Ani mne sa nechce odísť do Moldavy. A tak odchádzam neskôr a domov prichádzam tesne pred polnocou.

Gelnica-mesto, ktoré ešte navštívim. Niekedy cez týždeň, aby som si pozrel Banícke múzeum alebo v auguste, keď tu bude stretnutie banských miest a obcí Slovenska.