|
Opäť uplynul rok a prišiel čas na tradičný výstup na Kojšovkú hoľu. Tento rok sa zišiel celkom pekný počet turistov. Boli tu staré známe tváre, ktoré nevynechajú ani jednu akciu športového klubu, no aj mnoho nových. Cesta začala tradične zrazom na parkovisku pri Kakaši. Autobus bol pristavený už pred siedmou a aj turisti sa už zbiehali. Niektorí z nás sme trochu váhali či nastúpiť, lebo sme očakávali luxusný autobus avizovaný na sociálnej sieti. Po chvíli nám došlo, že iný už asi nepríde a nastúpili sme. Keď dorazili aj poslední turisti, s 15 minútovým meškaním sme vyrazili. Cestou sme vyzdvihli ešte pár kúskov turistov pri mestskom úrade a v Jasove. Trasa ďalej viedla cez Medzev, Štós, Smolník, Helcmanovce, Prakovce do Gelnice. Keďže bola celkom dlhá a hlavne kľukatá, čo neprospievalo slabším žalúdkom, predseda nariadil krátku prestávku na kopčeku medzi Štósom a Smolníkom. Predseda túto prestávku využil na krátku inštruktáž, ktorá vyústila do celkom dlhého monológu. Keď zhodnotil, že už rozprával dosť dlho, naskákali sme do autobusu a pobrali sa ďalej. Ďalšia zastávka bola zároveň cieľová v Gelnici.
Po chvíľke, keď sme sa všetci poobliekali, nahodili turistické doplnky a hrkli do seba nejaký ten nápoj pre energiu, vyrazili sme zdolať Kojšovskú hoľu. Trasa začala prudším v celku úzkym stúpaním serpentínami. Prvou zaujímavosťou po ceste bola stará štôlňa. Zopár jednotlivcov neodolalo a nakuklo do nej. Pokým zvedavci skúmali útroby štôlne, ostatní pokračovali v stúpaní serpentínami. Po prehliadke sme vyrazili aj my v čele s predsedom Braňom. Vychádzajúc z predpokladu, že predseda cestu plánoval a dôverne poznal, nikto z tejto malej skupinky nepovažoval za potrebné sledovať značky a slepo nasledoval kroky predsedu. Keď si Braňo všimol, že už určitý čas nevidí pred sebou ostatných turistov a ani značky, s úsmevom na tvári oznámil, že sme pravdepodobne zle odbočili teda skôr neodbočili kam mali. Túto správu nasledovalo ešte prudšie stúpanie najprv pomedzi kmene zrezaných stromov cez skaly, čo už skôr pripomínalo horolezectvo, a slalom pomedzi popadané stromy. Konečne sme natrafili na lesný chodníček, ktorý nás priviedol k ostatným, aj keď z opačného smeru, na vyhliadku nad Gelnicou. Čo bola zároveň druhou zaujímavosťou na našej ceste. Krátky oddych, trochu občerstvenia, zopár fotiek a išlo sa ďalej. Túra pokračovala a výškové metre naskakovali. Lesné cestičky vystriedali širšie lesné cesty lemované vysokými stromami, ale aj krásnym výhľadom na okolité kopce nad Gelnicou a Prakovcami.
Prvá dlhšia prestávka bola asi po piatich kilometroch pri chate Karolka. Ideálny čas dať si niečo pod zub a vychutnať si slnečné lúče už trochu zubatého slnka. Zároveň to bol tak trochu strategický bod, od ktorého sme podľa pokynov predsedu, pokračovali spolu. Dôvodom bola záhadná odbočka turistickej trasy, ktorú je ľahko minúť. Podľa niektorých mala byť značka málo viditeľná na kameni vo vysokej tráve. Po príchode na miesto sme však z hrôzou zistili, že je na v celku viditeľnom drevenom stĺpiku . Po úspešnom objavení odbočky sa pokračovalo po modrej turistickej značke až po chatu Izbicu. Terén vystriedal asi kilometrový úsek asfaltovej cesty vedúcej z Perlovej doliny, z ktorej sme opäť presedlali na lesné cesty po modrej značke smer biely kameň. Od bieleho kameňa sme pokračovali po červenej až k chate Erika. Neviem ako ostatných, ale mňa fascinoval nádherný výhľad na slnkom zaliate okolité kopce vrátane Kráľovej holi Vysokými Tatrami na pozadí.
Kým sme na konci turistického pelotónu dohliadali, prostredníctvom predsedom určenej nadmieru zodpovednej osoby, aby nik nezaostal, na chatu Erika dorazili ako prvé Lili a Tímea Štrabáková. Klobúk dolu dievčatá, pekný výkon. Postupne dorazili aj ostatní. Na chate si konečne mohli vychutnať zaslúžený oddych a teplo. Keď si aj posledný turista oddýchol a zohrial, nastal čas na tradičnú spoločnú fotku, ktorú nasledoval dobrovoľný výstup až na vrchol Kojšovskej holi. Tento záverečný výstup absolvoval skoro každý. Výnimkou bola asi len mladá slečna Sonička kvôli boľavej nohe s mamou a pán Šuver, ktorí nás odprevadili ešte k rázcestiu, kde ich predseda nasmeroval k čajovni Katka a zjazdovkám, aby získali náskok. Ostatní sme pokračovali až na vrchol, kde sme sa ešte pokochali výhľadom a nastúpili ešte na jednu spoločnú fotku.
Ostávalo nám už len nasledovať modrú značku a klesať po zjazdovkách cez Golgotu až na parkovisko v Zlatej Idke. A tak doslova a do písmena sme sa pobrali do zapadajúceho slnka. Asi po hodinke sme sa začali zbiehať pri autobuse, dojedať posledné zásoby a dopíjať zvyšky energetických ovocných nápojov. Ostávala už len posledná kontrola prítomnosti a oficiálne ukončenie túry. Túto skutočnosť však prerušila skutočnosť, že nám chýbali Soňa, jej mama Agi a pán Šuver. Predseda okamžite zahájil pátranie. Vďaka modernej technológií a ochotných ľudí pomáhať sa nakoniec našli na opačnej strane Kojšovskej holi v Kojšove. Predseda ich nasmeroval do miestneho pohostinstva, kde si ich neskôr vyzdvihne. Všetkým sa nám uľavilo, naskákali sme do autobusu a vybrali na cestu domov, ktorú predseda ukončil opäť dlhým monológom. Cestou domov postupne turistov ubúdalo a posledný sa rozlúčili na parkovisku, kde to celé začalo.
Pre predsedu však večer ešte neskončil. S Monikou sa vybrali pre našich zablúdilčekov do Kojšova a podľa informácií boli živí a zdraví. A ako sa im podarilo takto nešťastne stratiť správny smer síce neviem, len dúfam, že na to nebudú spomínať ako na nepríjemnosť, ale práve naopak, bude to skvelá historka zo života na ktorej sa budú skvele baviť.
FOTOGALÉRIA
|
 |
Foto: ŠK BODVA
|
|
.png){kind=logo}
