Turistický výlet v Slovenskom raji - Suchá Belá

Do Suchej Belej odchádzame štyria. Ostatných asi odradilo nie najlepšie počasie, prípadne pracovné povinnosti.

Naša cesta z Moldavy je sprevádzaná trvalým mrholením. Cesta je však dlhá, tak veríme, že počasie sa zlepší. V Dobšinej sa počasie „otočilo“, ale k horšiemu. Mrholenie sa zmenilo na dážď. Na Kopaneckej ceste za Stratenou nám cez cestu prebehla jelenica so svojim malým potomkom. Zastavujeme a nechávame ich prejsť. V tomto upršanom počasí je na nich pekný pohľad.

Dážď neprestal ani po príchode na Podlesok. Vyberáme pršiplášte a smerujeme do Suchej Belej. Zo začiatku prechádzame riečiskom potoka, ktoré je bez vody. Po polhodine cesty riečiskom sa pred nami odkrývajú Misove vodopády. Zdolávame prvé rebríky. Pokračujeme Roklinou Misových vodopádov, ktorá je vybavená sústavou stupačiek a rebríkov. Jej záver tvorí najužšie miesto celej tiesňavy - Roklina. Jej šírka možno nie je ani jeden meter. Špekulujeme ako sa cez toto miesto prešmykne trochu širšia osoba. Prechodom cez Roklinu sa tiesňava rozširuje a pred nami je Okienkový vodopád. Pomenovaný je podľa okienka v skale, ktorým musíme prejsť aby sme sa dostali ďalej. Veď inak sa to ani nedá. Ak by bolo teplejšie radi by sme sa vykúpali v koryte Korytového vodopádu. Ostávame však iba pri foto záberoch z tohto miesta. Ďalej postupujeme Kaskádami vybavenými drevenými lávkami, prechádzame popri Bočnom vodopáde a popri jednom z prameňov Suchej Belej. Záver rokliny je už iba mierne stúpanie lesom.

Zaslúženú pauzu na občerstvenie a doplnenie energie si dávame na vrchole Suchej Belej. Prezliekame sa do suchých vecí a po krátkej chvíli pokračujeme ďalej-smer Kláštorisko.

Prechádzame okolo stanu-občerstvovacej stanice pre účastníkov cyklomaratónu, ktorý tu práve prebieha. Rozvoniava tu chlieb s masťou a cibuľou a nám sa zbiehajú sliny. Na maškrty nemáme čas. Cyklomaratónu sa zúčastňujú aj chlapci z Šk Bodva a my ich musíme povzbudiť. Prechádzame na prehľadnejšie miesto a čakáme na nich. Po chvíli sa objavujú a s veľkým krikom ich povzbudzujeme k lepšiemu výkonu. Možno sa aj potešili, že v tomto cyklistickom boji neboli sami. Úlohu fanúšikov sme splnili.

Ani sme si neuvedomili, že už neprší. Odkladáme pršiplášte a pokračujeme na Kláštorisko. Po krátkej prehliadke symbolického cintorína a zrúcanín Klaštora zostupujeme Kláštorskou roklinou k Hornádu. Postupujeme pomaly a opatrne. Po daždi sú kamene a obnažené korene stromov šmykľavé. V Prielome Hornádu stretávame viacej turistov. Je vidieť, že sa počasie umúdrilo. Neprší a je príjemne teplo. Podlesok - cieľ našej túry nás víta country hudbou, ktorá je tu pre účastníkov cyklomaratónu. Stretávame našich cyklistov, prehodíme pár viet o pretekoch a vydávame sa na cestu domov.

Aj keď sme náš výlet začali v daždi a celú Suchú Belú sme prešli v daždivom počasí neubralo to nič z našej spokojnosti. Možno aj vďaka horšiemu počasiu sme nezažili rady čakajúcich turistov pri rebríkoch.

Suchá Belá bola našim tretím výletom do Slovenského raja, ktoré sme spolu v poslednom období realizovali. Každá z roklín, ktoré sme doteraz navštívili má nejaké „naj“, ktoré sa popisuje v turistických sprievodcoch.

Kláštorská roklina- na svojej dĺžke má najviac vodopádov. V čase našej návštevy bolo málo vody tak sme si nemohli vychutnať ich krásu.

Veľký Sokol - najdlhšia a najmohutnejšia roklina. Jej steny dosahujú výšku až 300 metrov.

Suchá Belá - najnavštevovanejšia roklina, turistami veľmi obľúbená.

Čo nám ešte Raj ponúka?

Piecky - najčlenitejšia roklina

Sokolia dolina - najpríkrejšia roklina s najvyšším vodopádom v Raji. Závojový vodopád-70metrov.

Zejmarská roklina - najkratšia roklina v južnej časti Raja

Okrem toho sú tu aj miesta s pekným výhľadom do okolia a množstvo zaujímavostí.

Ale to až niekedy nabudúce.

Farby jesene budeme vychutnávať na potulkách v našom blízkom okolí.