Splav Prielomu Hornádu – Slovenský raj

    Dňa 10. mája sa ŠK Bodva zúčastnila opäť skvelej udalosti, na ktorú bol pozvaný ochranármi so Slovenského raja. Pozvanie bolo pravdepodobne výsledkom predošlej akcie, kde sa klub ŠK Bodva spolu s klubom Kamikse, spoločne zúčastnili čistenia toku rieky. Na splav sme sa nazbierali na dve autá celkom šiesti, Hombre, Róbert Recsky, Alexandra Stašíková, predseda Braňo, moja maličkosť a pridal sa k nám ešte jeden člen Kamikse Tomáš Durista. Sprevádzali nás aj Jozef Hegedüs a Paly Bezek, ktorí síce nesplavovali no vďaka ním sme sa mohli úplne pohodlne nalodiť a vylodiť bez starosti o dopravu. Stretko sme mali o 7:10 pred klubom. Naložili sa kajaky, kanoe a všetko čo je na splav potrebné. Zostalo už len rozhodiť sa do jednotlivých áut. Prvým sa viezol predseda, Jozef, Tomáš a ja. Do druhého ostali Hombre, Paly, Robo a na stanici ešte vyzdvihli Alexandru. Cesta mohla započať. Samozrejme hneď potom ako sme sa u predsedu zastavili po jeho zabudnuté kraťasy. Ako ináč


    Trasa viedla cez Medzev, Štós, Smolník, Nálepkovo, Spišskú Novú Ves do Hrabušíc. Pri príchode na miesto štartu splavu už prípravy na ceremoniál a oficiálne otvorenie splavu prebiehali v plnom prúde. Na obmedzené možnosti parkovania to organizátori zvládli skvele a parkovať sa mohlo aj v areáli pravdepodobne bývalého družstva. Po zaparkovaní sme si nachystali kajaky aj kanoe k brehu rieky, hodili sme sa do športového a obdržali výsačky potrebné pre legálny splav, keďže podmienky splavu v národnom parku podliehajú prísnym pravidlám. Kým sa to všetko zvládlo ceremónia oficiálneho otvorenia sa už aj začala. Zúčastnili sa jej zástupcovia ministerstva, ochranári, starostovia mikroregiónu Slovenský Raj a mnoho ďalších. Po príhovoroch a poďakovaniach sa pristúpilo k slávnostnému prestrihnutiu pásky a tým k oficiálnemu otvoreniu splavu.

 Splav začal v Hrabušiciach – mýto, kde vybudovali za odbornej pomoci vodákov,  parádne nástupné miesto vyhovujúce rôznym hladinám vody ako aj rôznym plavidlám. Po všetkej tej oficiálnosti a pompe sme naskákali do kajakov a za sprievodu množstva kamier a fotoaparátov konečne dostali na vodu. Splnil sa aj drobný sen predsedu. Konečne ho niekto natočil pri spúšťaní sa na vodu. Úvod splavu bol pokojnejší čo umožnilo skoordinovať si pohyby, ale postupovali sme plynulo až na niektoré úseky, kde bola hladina vody nižšia a bola za potreby aj pomoc rúk. Postupným splavovaním sa rieka stávala divokejšou a okolitá krajinka nám začala odhaľovať krásy kaňonu vytvoreného riekou Hornád, nazývanej Prielom Hornádu. Túto fantastickú scenériu som mal zatiaľ možnosť vidieť len ako turista z brehu rieky, ale o výhľade, aký je z kajaku, môže turista len snívať. Platí to samozrejme len do tej chvíle, kým sa nemusím sústrediť nato, aby mi rieka neukázala svoju silu a nesnažila sa mi odhaliť aj krásy svojho dna. Našťastie sme mali pri sebe skúsených vodákov ako Hombre, Tomáš a samozrejme predseda, ktorí nám odovzdávali svoje skúsenosti. Zaujímavé a tak trochu aj vtipné bolo sledovať ako sa snažia rady našich odborníkov previesť do praxe Robo s Alexandrou. Skúšali to v rôznych polohách. Mam tým na mysli, že raz bol háčik Robo a raz Alexandra. Ale ku koncu sa im už tak darilo, že ich žiadna perej ani väčší kameň neprekvapil. A musím dodať, že Robo sa prejavil ako dokonalý džentlmen, a keď bolo treba, s odvahou stúpil aj do v celku chladnej vody. Okrem peknej prírody sme si vychutnávali (ako kto) aj možnosti ktoré nám rieka ponúkala. Či už pereje, krútiacu sa vodu okolo kameňov, tak aj malé otvory v skalách, kde bola možnosť laicky povedané zaparkovať. Bol tu aj priestor zatrénovať si  a zdokonaliť si vodácke schopnosti.


    Po prekonaní väčšej polovice trasy sme si dali malú pauzu pri Letanovskom Mlyne. Krátky oddych, cigaretka, nejaká tá potreba a pokračovali sme ďalej. Podľa slov predsedu a Hombreho nás čakal ešte jeden náročnejší úsek, kde sme mali prekonať dve za sebou idúce esíčka. Čím aspoň mňa do značnej miery vystresovali, keďže moje kajakárske znalosti sú ešte v celku chabé. Po dosiahnutí a úspešnom prekonaní daného úseku som bol na seba hrdý. Potom mi však oznámili, že kvôli nízkej hladine to bolo podstatne jednoduchšie ako si to pamätali. Tak či tak som bol na seba pyšný a keď som prekonal tento úsek tak zvládnem čokoľvek. Do konca splavovaného úseku ostávalo už len pár stovák metrov s menej náročnými úsekmi. A práve na takomto nenáročnom úseku bolo moje presvedčenie o tom, že zvládnem čokoľvek, doslova vyvrátené. Nasledoval pokus o eskimáka.  Neúspešne a tak som sa len vyslobodil z kajaku a pocítil teplotu vody na vlastnom tele. Nebyť neoprénu, dodnes by som tam asi plával ako kocka ľadu. Po tomto zážitku nás už čakal len pokojný splav až k vylodeniu v Čingove. Predsedovi sa však miesto kotvenia nepozdávalo, že vraj je to od parkoviska ďaleko. Hombre s Tomášom boli už na brehu, tak si tok k autám odkráčali. My ostatní sme nasledovali predsedu po vode, čoho výsledkom bolo, že sme namiesto asi 200 metrov ťahali kajaky a kanoe 500 metrov. Na orientačných schopnostiach bude musieť predseda trochu popracovať.


    Na parkovisku nás už čakali Paly s Jozefom aj s autami. Pokým sa predseda vrátil pomôcť Robovi s kanoe, ostatní sme sa prezliekli, nahádzali veci do áut upevnili kajaky a mohlo sa vyraziť domov. Ďakujem dobrej partii za pekný deň v ešte krajšom prostredí.

Foto: ŠK BODVA

 

                 


Pridajte prvý príspevok do diskusie

Meno, priezvisko:

Správa:
picleftrightclosefacebook