Šk Bodva na jarnom Šuby Duby

Príprava a cesta

 
    Víkendová vodácka akcia začala stretnutím okolo pol štvrtej pri budove klubu. Počasie nám neveštilo nič dobré, ale termín akcie bol už pevne stanovený a teda nebolo kam cúvnuť. Po pristavení auta sme nahádzali kajaky na strechu a predseda Braňo ich odborne uchytil. Do kufra sme rýchlo nahádzali všetko potrebné a hádam aj nepotrebné k úspešnej vodáckej akcii. Po krátkej zastávke u predsedu, furt dačo zabudne, sme vyrazili. Zvolili sme si cestu cez Medzev, Smolník a Gelnicu. Nie že by bola kratšia ako cez Košice, ale museli sme sa zastaviť v Medzeve, keďže si predseda po náročnom firemnom školení omylom vzal z hotela ich uterák namiesto svojho trička. A tak využil cestu aby to promtne vyriešil. Od tejto chvíle ubiehala cesta už hladko. Najbližšia zastávka bola až v Gelnici, kde sme doplnili zásoby potravín a tekutín, že by sme počas víkendu hladom a hlavne smädom nepomreli. Nakupovanie nám spestril miestny opálenejší chlapec, ktorý hľadal potencionálnych sponzorov, no keď nepochodil, uspokojil by sa vraj aj s cukríkmi či cigaretkou. A keď od nás nič nedostal, tak nám aspoň pochválil naše člnky na streche. Odtiaľto bolo už len na skok k chate TU na Ružíne a aj čas bol už v celku pokročilí, takže sme predpokladali, že tohtoročný organizátor Peter Pataki, bude už na mieste. Mýlili sme sa. Boli sme prví. Kým sme čakali na príchod ostatných, dali sme si po pivečku. O pár minút a jedno dopité pivo neskôr prišli aj organizátori, tak sme si na privítanie dali ešte jedno.

Rozbiehanie akcie

    Pred zahájením akcie bolo potrebné vykonať zopár potrebných úkonov ako pootváranie chaty, vyloženie materiálu a samozrejme v neposlednom rade sprevádzkovanie luxusných sociálnych zariadení v podobe latrín a tak sme s predsedom priložili k dielu ruky aj my. Pomaly sa zbiehali aj ďalší účastníci, nasledovali ďalšie privítania a čas plynul a plynul až kým sa nezačalo stmievať. Ešte zostávalo zabezpečiť prísun pitnej vody. V celku krkolomná akcia. Je k tomu za potreby kopa ľudí na rozmotanie dlhej, ťažkej a nepoddajnej hadice. Potom bolo potrebné dostať jeden koniec hadice na druhý breh a tam nájsť a pripojiť k zdroju, čo bolo v celku problém pre zhoršenú viditeľnosť (bola tma). Ale skúsení vodáci to v pohode zvládli. Ďalšia časť partie sa zatiaľ pokúšala oživiť oheň, z ešte tlejúcej pahreby, ktorá tam pravdepodobne ostala po predošlej akcii. I napriek vlhkému drevu to Viktor úspešne zvládol. Zásoby dreva boli v celku biedne a tak sme našli vodiča ešte schopného šoférovať, zahákli príves za jeho auto šup ho do lesa po nejaké to palivo. Očividne sú miestny chatári dôslední v čistení blízkeho okolia od popadaného dreva a tak sme boli nútení hľadať vzdialenejší zdroj. Aspoň to predpokladám, lebo sme šli celkom dlho. I napriek tme a strmému kopcu, sme vozík celkom pekne naplnili. Po návrate k chate bola zábava v plnom prúde. Aj napriek mierne nepriaznivému počasiu, ľudia okolo ohňa a v pozadí skvelá hudba. Po zabezpečení všetkých povinných úkonov okolo chaty sa nám konečne vrátil aj predseda. Skoro som aj zabudol, že sa na chvíľu musel vzdialiť, keďže mal od kamarátky pozvanie na !večeru!. Vrátil sa však hladný, keďže mala kamarátka pred ním návštevu rodičov a tak pre neho nič neostalo. Aspoň nám to tak tvrdil.

Zahájenie

 
    Keď sme si konečne všetci posadali okolo ohňa, Branko Bugorčík privítal všetkých prítomných starých i nových. A síce to neviem potvrdiť, ale pravdepodobne podľa tradície, zahájil v celku zábavné zoznamovanie. Každý sa postupne predstavil, povedal niečo o sebe a potom opakoval mená tých vodákov, čo sa pred ním už predstavili. Zo začiatku to bola celkom sranda, no ako pribúdali mená to bola ešte väčšia sranda, hlavne keď si niektorí presadli. Našťastie nás bolo len asi trinásť. A keďže som bol mierne unavený skúsim aspoň zopár mien. Slávka, Skiro, Šaňo, Samo, Lenka, Kaja, Andrea, Pilar, Marcel, Peter, Braňo, Viktor, Iveta, Ivana... Na viac si bohužiaľ nepamätám a dúfam, že tých čo som spomenul, som veľmi neskomolil mená. Ku koncu zoznamovacieho kolečka sa k partii konečne pridal aj Hombre. Trochu sa zdržal, keďže kupoval nové auto na budúce akcie ŠK Bodva.  Po skvelom zoznámení sme si už len vychutnávali atmosféru parádneho večera aj za sprievodu gitary v rukách Branka, až kým všetci neodpadli do svojich postelí v chate, ja do stanu a predseda ako to má on rád, len tak do spacáčiku pod holím nebom a vedľa karimatky.

Sobota doobedie – ostrov lásky

 
    Prví z nás sa pobudili už okolo deviatej. Samozrejme behom krátkej chvíle sa pridali aj ostatní. Pribúdali aj noví ľudia do partie ako Ivka, Tomáš, Kristínka, Števo (varil guláš) a ďalší, mená ktorých si nepamätám, za čo sa veľmi ospravedlňujem. Keď sa aj ten posledný naraňajkoval, vypil kávičku či inú parádnu tekutinu, mohlo sa ísť na vodu. Samozrejme najprv prebehlo veľmi kvalitné a dôsledné školenie v podaní Branka, po ktorom nás už nič nedokázalo zadržať a vrhli sme sa do vody. Po prvých nesmelých záberoch pádlom niektorých z nás, čo sme na vode boli len zopárkrát, sme nabrali už konkrétny smer k ostrovu lásky. Cestou k ostrovu si niektorí mali možnosť vyskúšať techniku ako sa vyslobodiť s kajaku po prevrátení a zároveň odskúšať teplotu vody v apríli. Pri ostrove sme si natrénovali vystupovanie z kajakov. Keďže hladina vody bola vysoko, bolo to v celku náročné a to hlavne pre nás s menej vyšportovaným bruchom. Zvládli to ale všetci. Nasledovala prehliadka ostrova v podaní Branka. Z jedného konca na druhý, kde sa týčila veľká skala, to trvalo asi tak minútu. Po prekonaní tejto obrovskej vzdialenosti sme sa naukladali na skalu jak vrabce na drát. Nasledovalo tradičné spoločné foto. Pred dlhou cestou späť ku kajakom, sa ešte hľadal odvážlivec, ktorý prekoná strach a vrhne sa zo skaly do hlbín Ružína. Našlo sa ich hneď niekoľko vrátane predsedu, aj keď jeho skok predchádzal v celku dlhý blábol o nejakom zlom skoku a bolesti kolena. Trvalo to však len do tej chvíle, kým jedna z prítomných slečien jemne poukázala na fakt, že je z toho trochu ... Proste, že má strach. A tak skočil.  Po nalodení nás už čakala len cesta späť k chate. Tu sa naplno prejavili predsedove vlohy učiť a celou cestou odovzdával svoje dlhoročné (jeden rok) vodácke skúsenosti Ivke, ktorá mu celkom padla do očka, či skôr vplávala?
    Po vylodení pri chate bol už hádam aj čas obeda a rozvoniaval aj guláš. Zopár z nás rýchlo zhodili mokré veci, dali sa do gala. Niektorí o prezlečení mokrých vecí len rozprávali (predseda), až kým na nich neuschli. Keďže guláš potreboval zopár minút, niekto si vychutnával slnečné lúče iný zas teplo ohňa.

Kajak polo

 
    Kým sa varil guláš, predsedu vyzvali na tradičný zápas v kajak pole medzi Kamikse a ŠK Bodva. Výzvu samozrejme prijal, aj keď si bol vedomí, že sme len traja. Neváhal preto a podarilo sa mu zlanáriť na našu stranu niektorých členov Kamikse. Niektorým dokonca ponúkol aj čestné členstvo v našom klube. Nakoniec sa nám podarilo poskladať skvelý tým pozostávajúci z predsedu, Ivky, Aďky, Sama, Viktora mojej maličkosti. Hombre sa nám voľajako predčasne unavil a tak potreboval trochu zrelaxovať. Ivka mala trochu obavy, že ju v zápale boja prevrátia, keďže proti nám stál tým samých profíkov, ale prekonala to, dokonca bola aj s Aďkou najväčším prínosom počas zápasu.
    Oba tímy boli pripravené na vode a čakalo sa len na zahájenie rozhodcom, čoho sa chopila Slávka. Hra trvala dvakrát pätnásť minút aj s výmenou strán. Prvý polčas bol z našej strany skôr  o zoznamovaní sa s hrou a hlavne s vodou. Ako prvý som šiel podvodu ja v pozícii brankára. Našťastie sa mi prvýkrát podaril eskimák bez pádla. Tento veľký úspech však zatienil fakt, že hneď potom som nám dal vlastný gól. Ako budúci skvelý hráč sa ukázal Samo, ktorý za asistencie báb, Viktora a sem tam aj predsedu, ktorý sa skôr snažil potopiť súperov, úspešne skóroval. Prvý polčas končil v náš neprospech asi 1:2. Po výmene strán sa hra výrazne zlepšila, baby si prihrávali ako profíčky. Atmosféra a vidina výhry nás nováčikov vyburcovala do takej miery, že ďalší pod vodu šiel Samo a došlo aj na obavy Ivky z prevrátenia. Akurát, že sa prevrátiť dokázala sama, bez cudzej pomoci. Prišli sme o dvoch  hráčov, ale držali sme sa statočne a aj mne sa podarilo zlepšiť renomé brankára. Po chvíľke nás opustil aj Viktor (veľa peľu vo vzduchu), ale našťastie sa vrátil Samo. Slávka teda rozhodca odpískal koniec zápasu. Aj keď ŠK Bodva prehrala bol to skvelý zápas a len vďaka dievčatám sme neutrpeli drvivú porážku. Oficiálne sa zápas síce skončil, ale tak sme sa vnorili do hry, že sme rozhodcu úplne ignorovali a hrali ďalej o výherný gól. Keďže sme boli oslabení pridal sa k nám od súperov Peter Pataki, ktorý po zmene tímu konal aj nemožné, aby sa zalíškal ŠK Bodva . Dokonca porušil aj pravidlá hry, začo ho bývalí spoluhráči potrestali vynúteným eskimákom.

Guláš a posedenie pri ohníku

 
    Po skončení parádneho zápasu sme si dali zaslúžený a hlavne perfektný guláš. Atmosféra okolo ohňa bola aj v dnešný deň skvelá. Niektorí z partie nás kvôli iným povinnostiam museli opustiť, ale zároveň prišli noví, ktorých mená už naozaj nedám. Ako sa zvečerievalo, zásoby dreva nám výrazne poklesli a tak sme boli nútení doplniť ich. Avšak dnes to už bolo bez auta, ale za svetla. Samozrejme v pohode a perfektne zvládnuté. Drevo vystačilo až do rána. Pokým zopár z nás zháňalo drevo, predseda zháňal nejaké to pivko v neďalekých zariadeniach venujúcim sa pohosteniu. Našťastie úspešne, aj keď som mal trochu obavy, lebo šiel na bicykli. Skvelá zábava vodáckej partie, trvajúca do skorých ranných hodín, dokazovala úspešnosť celého sobotňajšieho dňa. Aj o spokojnosti nášho predsedu Braňa s akciou, svedčil jeho pokus o monológ s mierne horšou artikuláciou, plný vďaky všetkým prítomným a hlavne organizátorom. Hneď potom sa odobral do svojho osobného spacáku vedľa karimatky. Zvyšok spoločnosti sa postupne rozpustil nabrať sily na ďalší deň.

Nedeľa – posledný deň akcie

 
    Nedeľa začala úplne v pohodičke. Niektorí buntošili už o siedmej ráno. Po spáchaní rannej hygieny, raňajok a kávičky sa zopár vodákov rozhodlo využiť slnečné aj keď trochu chladné počasie a vybrali sa na vodu. Predseda začal ráno rezkejšie a skúsil teplotu vody. Nevravel síce či je studená, ale vyzeral, že ho to celkom prebralo. Po predošlej noci sme celkom vysmädli. Bohužiaľ zásoby sa minuli. Predsedu napadla skvelá myšlienka. Vybehnúť na vodu a nájsť krčmičku čo si pamätá z minulej akcie. Vzali sme si dve kánojky. Na jednej z nich sa viezol predseda s Ivkou a druhú sme si vzali ja s Hombrem. Odprevadil nás ešte Tomáš na kajaku. Po vylodení sme s hrôzou a ešte k tomu aj  smädní zistili že majú zavreté. Predseda to však nevzdal. Kým sme sa zohrievali na slnku, on odbehol k ďalšej krčmičke, že nám zabezpečí niečo na pitie. Smola, ostali sme smädní. Neostalo nič iné iba odpádlovať späť k chate.
    Nedeľné počasie bolo tak krásne a boli sme taký smädní, že sme sa s predsedom vrhli do jarných vôd Ružína. Keď si na to teraz spomeniem, nebol to až taký skvelý nápad. Teplota vody bola asi tak na dva centimetre.

Balenie

    Ako sa blížilo poludnie, bolo na čase začať baliť a upratovať. Celkom šikovne sa nám podarilo rozdeliť si úlohy. Niekto balil, niekto upratoval. Celé sme to zavŕšili skvelým obedom v podobe včerajšieho gulášu. Partia sa pomaly rozpúšťala. Predsedovi skrsol v hlave skvelý nápad, že sa do Moldavy vráti na bicykli. Odhodlával sa však tak dlho, že ho to zmohlo a už sme ho len naložili na miesto spolujazdca, bicykel vrátili do kufra, zamkli chatu, rozlúčili s organizátorom a vybrali na cestu domov. Cestou sme ešte absolvovali dve krátke zastávky na spoznávanie miestnych krás. Prvá bola vo veľmi peknej reštaurácii v Helcmanovciach. Druhá v Smolníckej Hute v pohostinstve Hutňanka, mieste okolo ktorého predseda po každom len preletel a teraz bola tá správna príležitosť vyskúšať ich služby. Do Moldavy sme dorazili okolo osemnástej hodine. Vyložili materiál zaparkovali autá a pobrali k rodinám, čo bola bodka za krásne stráveným víkendom.